História rímskeho hrnca
Na území bývalej rímskej provincie Pannonia sa zachovalo množstvo vykopávok a výtvarných artefaktov, ktoré svedčia o stravovacích návykoch a kulinárskom umení Rimanov.
Počas vykopávok sa tu našli neglazované misky rôznych tvarov z pálenej hliny slúžiace na stolovanie . Bol to určitý špeciálny druh rímskej keramiky , tzv.„ terra sigillata“, ktorý sa nazýva aj porcelánom staroveku. Tento druh keramiky bol zhotovený z veľmi kvalitnej hliny, nádoby mali tenkú stenu, ich povrch bol tmavočervený a lesklý, slúžili ako nádoby na varenie, pečenie a súčasne aj na stolovanie. Charakteristická bola pre ne široká tvarová rôznorodosť, vyrábali sa taniere, misky rôznych veľkostí, krčahy, poháre, šálky atď.
Hlinené misky – rímske hrnce – prežívajú v súčasnom modernom životnom štýle svoju renesanciu, ktorú po 2000 rokoch vyvolala prirodzená potreba človeka zdravo sa stravovať.
Výhody rímskeho hrnca
Rímsky hrniec má viac ako 2000 ročnú tradíciu. Na prvý pohľad je to jednoduchý hlinený pekáč s pokrievkou, ktorá sa vyrába ručne, predsa je vynikajúcim pomocníkom pri pečení.
Póry na neglazovanej keramike nasiaknu vodou a umožnia prirodzený proces pečenia.
Voda, ktorá sa nachádza v póroch hliny, sa pri postupnom zohrievaní mení na paru tak v rúre ako aj vo vnútri rímskeho hrnca. Takto sa na povrchu mäsa vytvorí tenká, chrumkavá vrstva bez toho, aby mäso vyschlo, jedlo je mimoriadne chutné, výživné a lahodné . Pokrmy sa pripravujú bez pridania tuku, teda sa z nich nepriberá.
Rímsky hrniec je vhodný na prípravu všetkých druhov mäsa , teda hydiny, rýb, bravčového a hovädzieho mäsa a diviny ako aj rôznych príloh. Keďže sa mäso pečie vo vlastnej šťave, môžeme vychutnávať jeho prirodzenú chuť, preto sa ani chorí držiaci určitú diétu nemusia vzdať bohatého chuťového zážitku.
Výnimočnosť pekáča nespočíva iba v tom, že sa v nej jedlo pripravuje bez pridania tuku, ale aj spôsob prípravy je mimoriadne jednoduchý, veď po vložení misy do rúry odpadnú všetky starosti s kontrolou prípadne podlievaním.
Teda: